Probiotiká môžu kompenzovať poškodenie čriev spôsobené antibiotikami

Obsah:

• Čo sú probiotiká?
• Používanie probiotík v kombinácii s antibiotikami
• Mám užívať probiotiká počas užívania antibiotík?

Probiotiká môžu byť schopné kompenzovať negatívne účinky antibiotík. 

• Antibiotická liečba bakteriálnych infekcií môže znížiť množstvo a rozmanitosť črevných baktérií, čo môže viesť k závažným hnačkám a gastrointestinálnym príznakom.
• Predchádzajúce štúdie naznačujú, že užívanie probiotík môže znížiť riziko hnačky spojenej s antibiotikami.
• Nedávna štúdia, v ktorej sa prehodnotili údaje z randomizovaných kontrolovaných štúdií, naznačuje, že užívanie probiotík by mohlo pomôcť zabrániť zmenám v rozmanitosti a zložení črevnej mikroflóry súvisiacim s liečbou antibiotikami alebo ich zmierniť.

Nedávny systematický prehľad uverejnený v časopise Journal of Medical Microbiology naznačuje, že doplnenie probiotikami by mohlo zabrániť alebo zmierniť negatívne účinky antibiotík na zloženie a diverzitu črevnej mikroflóry a zároveň znížiť riziko hnačky spojenej s antibiotikamiDôveryhodný zdroj.

Hlavná autorka štúdie Dr. Elisa Marroquín, uviedla, že štúdia by mohla pomôcť zmierniť obavy zdravotníckych pracovníkov zo spoločného predpisovania probiotík s antibiotickou liečbou.

Hoci existujú obavy z posunu pôvodného zloženia črevnej mikroflóry užívaním probiotík počas antibiotickej liečby, na základe dostupných dôkazov u ľudí odporúčame zdravotníckym pracovníkom naďalej odporúčať probiotiká pri predpisovaní antibiotík.

Hnačka spojená s antibiotikami

Hoci sú antibiotiká účinné proti potenciálne život ohrozujúcim patogénnym baktériám, môžu zároveň narušiť zloženie a funkciu črevnej mikroflóry. Konkrétne môže užívanie antibiotík znížiť rozmanitosť a početnosť črevných baktérií a umožniť infekciu patogénnymi baktériami alebo ich rozmnoženie.

Tieto zmeny črevnej mikroflóry súvisiace s antibiotikami môžu viesť k hnačke a iným gastrointestinálnym príznakom približne u 5 - 35 % pacientov. Hoci príznaky hnačky spojenej s antibiotikami sú vo všeobecnosti mierne a samoobmedzujúce, závažné prípady sú spojené s ukončením užívania antibiotík a zvýšením morbidity a mortality.

Okrem toho dôkazy zo štúdií na zvieratách tiež naznačujú, že narušenie zloženia črevnej mikroflóry v dôsledku užívania antibiotík by mohlo mať trvalé účinky, napríklad zvýšené riziko obezitya alergií.

Čo sú probiotiká?

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, zvyčajne patriace do rodov Lactobacillus, Bifidobacterium a Saccharomyces, ktoré po perorálnom príjme vyvolávajú priaznivé účinky na zdravie.

Štúdie ukázali, že súčasné podávanie probiotík s antibiotikami môže znížiť riziko hnačky spojenej s antibiotikami.

Štúdie tiež naznačujú, že probiotické mikroorganizmy môžu potláčať rast patogénnych alebo škodlivých baktérií, produkovať metabolity, ktoré menia zloženie črevnej mikroflóry, modulovať imunitný systém človeka a chrániť integritu črevnej bariéry.

Okrem toho štúdie skúmajúce vplyv súčasného podávania probiotík na zmeny zloženia črevnej mikroflóry vyvolané antibiotikami priniesli zmiešané výsledky.

Preskúmali predchádzajúce štúdie

Súčasná štúdia zahŕňala údaje z randomizovaných klinických štúdií hodnotiacich vplyv antibiotík a probiotík izolovane alebo pri ich spoločnom predpisovaní na zloženie črevnej mikroflóry v stolici a gastrointestinálne symptómy.

Prehľad zahŕňal 22 štúdií zahŕňajúcich buď samotné používanie antibiotík (n=11), alebo probiotík (n=11) a sedem štúdií zahŕňajúcich používanie probiotík v kombinácii s antibiotikami.

Spomedzi štúdií zahŕňajúcich súčasné podávanie probiotík s antibiotikami sa liečba antibiotikami pohybovala od 3 do 14 dní, pričom väčšina štúdií zahŕňala 7-dňové obdobie liečby. Liečba probiotikami sa pohybovala od 28 dní do 6 mesiacov.

Vo všetkých 11 štúdiách zahŕňajúcich antibiotiká ako samostatnú intervenciu sa zaznamenali zmeny v zložení črevnej mikroflóry a pokles diverzity mikroflóry, t. j. celkového počtu typov mikrobiálnych druhov prítomných v čreve.

Používanie probiotík v kombinácii s antibiotikami

Zo siedmich štúdií zahŕňajúcich používanie probiotík v kombinácii s antibiotikami päť štúdií zaznamenalo pokles hnačky a iných gastrointestinálnych symptómov. V štyroch z týchto štúdií sa zistilo, že suplementácia probiotikami zabránila poklesu mikrobiálnej diverzity spôsobenej antibiotikami.

Naopak, tri štúdie preukázali absenciu účinku súčasného podávania probiotík na diverzitu mikrobioty. V dvoch z týchto troch štúdií výskumníci poznamenali, že krátke trvanie liečby antibiotikami mohlo spôsobiť obmedzené zmeny v črevnej mikroflóre, čo mohlo mať za následok malý, nepozorovateľný vplyv probiotík.

Okrem toho sa vo všetkých štyroch štúdiách, ktoré uvádzali údaje o zložení črevnej mikroflóry, zistilo, že súbežné užívanie probiotík s antibiotikami pomohlo obnoviť východiskové alebo predantibiotické zloženie mikroflóry.

Napríklad užívanie antibiotík bolo spojené s poklesom počtu črevných baktérií patriacich do fylu Firmicutes a nárastom počtu baktérií z fyluProteobacteria.

Baktérie z fylu Firmicutes sa podieľajú na fermentácii nestrávenej vlákniny a majú zvyčajne priaznivé účinky na ľudské zdravie. Naopak, nadmerný výskyt Proteobacteria sa spája s nerovnováhou v zložení črevnej mikroflóry a chorobným stavom.

Používanie probiotík spolu s antibiotickou liečbou dokázalo zmierniť, ale nie úplne zvrátiť zmeny vo fylách Firmicutes a Proteobacteria. Podobne súbežné podávanie probiotík s antibiotikami pomohlo obnoviť aj hladinu ďalších baktérií spojených so zdravím čriev.

Štúdie skúmajúce vplyv izolovaných probiotík priniesli rôznorodejšie výsledky, pričom len štyri z jedenástich štúdií zaznamenali zvýšenie diverzity črevného mikrobiómu. Tieto výsledky mohli byť spôsobené zapojením subjektov s už zdravým zložením črevnej mikroflóry, čím sa obmedzil vplyv probiotík.

Mám užívať probiotiká počas užívania antibiotík?

Dr. Marroquin uviedol, že ich výskum ďalej podporuje používanie probiotík na zmiernenie negatívnych účinkov antibiotík na zloženie črevného mikrobiómu a tráviaci systém.

„Okrem našich zistení výskum tiež ukázal, že pridávanie probiotík počas antibiotickej intervencie chráni črevnú bariéru a imunitný systém hostiteľa, pomáha pri eradikácii infekcií a znižuje výskyt baktérií rezistentných voči antibiotikám,“ povedal Dr. Marroquin.

Od tohto momentu a na základe výskumu na ľuďoch nie je dôvod, aby sa probiotické intervencie počas užívania antibiotík vynechávali, pretože tento postup by mohol pacientom znemožniť ochranné účinky, ktoré probiotiká môžu v tomto kľúčovom momente poskytnúť.

Dr. Marroquín tiež poznamenala, že väčšina štúdií, ktoré uvádzali priaznivé účinky súbežného podávania probiotík, sa týkala pokračovania podávania probiotík približne týždeň po ukončení užívania antibiotík.

Predĺženie užívania probiotík po ukončení liečby antibiotikami tak môže byť potrebné na zabezpečenie ochranných účinkov probiotík na zdravie črevnej mikroflóry a gastrointestinálne príznaky.

Dr. Bradley Johnston, profesor na Texas A&M University, povedal: „Marroquin a jeho kolegovia zmapovali rôznorodosť dizajnov štúdií, probiotických intervencií a výsledkov mikrobiómu, pričom si všimli rozsiahlu variabilitu v 29 štúdiách a identifikovali medzery v poznatkoch a navrhli oblasti pre budúci výskum.“

„Dôsledky pre klinickú prax na základe tejto štúdie sú veľmi obmedzené na základe variability dizajnov štúdií, populácií a intervencií a obmedzení biochemických výsledkov [zloženia črevného mikrobiómu] pre rozhodovanie pacientov a rodín. Okrem toho, hoci pacienti nemajú tendenciu zaujímať sa o biochemické výsledky, výsledky štúdie poskytujú viac podnetov na zváženie užívania probiotík pri predpisovaní antibiotík,“ dodal Dr. Johnston.

„Stále nepoznáme dávkovanie, frekvenciu, dĺžku intervencie a zloženie baktérií, ktoré by boli najvýhodnejšie pre probiotické intervencie počas liečby antibiotikami. Preto je v tejto oblasti veľmi potrebný ďalší výskum.“