Čierny kašeľ

Obsah:

• Príznaky čierného kašľa
• Príčiny čierného kašľa
• Rizikové faktory čierného kašľa
• Komplikácie čierného kašľa
• Prevencia čieného kašľa
• Diagnostika čieného kašľa
• Liečba čierného kašľa

Čierny kašeľ (pertussis) je vysoko nákazlivá infekcia dýchacích ciest. U mnohých ľudí sa vyznačuje silným záchvatovitým kašľom, po ktorom nasleduje vysoký nádych, ktorý znie ako „kvílenie“.

Pred vyvinutím vakcíny sa čierny kašeľ považoval za detské ochorenie. Teraz čierny kašeľ postihuje predovšetkým deti, ktoré sú príliš malé na to, aby absolvovali celý cyklus očkovania, a dospievajúcich a dospelých, ktorých imunita už vyprchala.

Úmrtia spojené s čiernym kašľom sú zriedkavé, ale najčastejšie sa vyskytujú u dojčiat. Preto je také dôležité, aby sa tehotné ženy - a iné osoby, ktoré budú v úzkom kontakte s dojčaťom - dali zaočkovať proti čiernemu kašľu.

Príznaky čierného kašľa

Po nakazení sa čiernym kašľom trvá približne sedem až desať dní, kým sa objavia príznaky a symptómy, hoci niekedy to môže trvať aj dlhšie. Spočiatku sú zvyčajne mierne a podobajú sa príznakom bežného prechladnutia:

• výtok z nosa
• Prekrvenie nosa
• červené, slziace oči
• Horúčka
• Kašeľ

Po týždni alebo dvoch sa príznaky zhoršia. V dýchacích cestách sa hromadí hustý hlien, ktorý spôsobuje nekontrolovateľný kašeľ. Môžu sa vyskytnúť závažné a dlhotrvajúce záchvaty kašľa:

• Vyvolať vracanie
• vyústiť do červenej alebo modrej tváre
• Spôsobiť extrémnu únavu
• skončiť vysokým zvukom „hup“ počas ďalšieho nádychu vzduchu

U mnohých ľudí sa však charakteristické kvílenie nevyskytuje. Niekedy je jediným príznakom toho, že dospievajúci alebo dospelý človek má čierny kašeľ, pretrvávajúci záchvatovitý kašeľ.

Dojčatá nemusia kašľať vôbec. Namiesto toho sa môžu snažiť dýchať alebo môžu dokonca dočasne prestať dýchať.

Príčiny čierného kašľa

Čierny kašeľ spôsobuje typ baktérie nazývaný Bordetella pertussis. Keď infikovaná osoba kašle alebo kýchne, drobné kvapôčky s baktériami sa rozprašujú do vzduchu a vdychujú sa do pľúc každého, kto sa ocitne v blízkosti.

Rizikové faktory čierného kašľa

Vakcína proti čiernemu kašľu, ktorú ste dostali ako dieťa, časom prestane účinkovať. Väčšina dospievajúcich a dospelých tak zostáva náchylná na infekciu počas epidémie - a epidémie sa pravidelne vyskytujú aj naďalej.

Najvyššie riziko závažných komplikácií a úmrtia majú dojčatá mladšie ako 12 mesiacov, ktoré nie sú zaočkované alebo nedostali celú sadu odporúčaných vakcín.

Komplikácie čierného kašľa

Dospievajúci a dospelí sa z čierneho kašľa často zotavujú bez problémov. Ak sa vyskytnú komplikácie, bývajú to vedľajšie účinky namáhavého kašľa, ako napr:

• pomliaždené alebo prasknuté rebrá
• brušná prietrž
• Porušené cievy na koži alebo očnom bielku

Kojenci

U dojčiat - najmä mladších ako 6 mesiacov - sú komplikácie čierneho kašľa závažnejšie a môžu zahŕňať:

• Zápal pľúc
• Spomalené alebo zastavené dýchanie
• Dehydratácia alebo strata hmotnosti v dôsledku ťažkostí s kŕmením
• Záchvaty
• poškodenie mozgu

Keďže dojčatá a batoľatá sú najviac ohrozené komplikáciami čierneho kašľa, je pravdepodobnejšie, že budú potrebovať liečbu v nemocnici. Komplikácie môžu ohroziť život dojčiat mladších ako 6 mesiacov.

Prevencia čieného kašľa

Najlepším spôsobom prevencie čierneho kašľa je očkovanie proti čiernemu kašľu, ktoré lekári často podávajú v kombinácii s očkovaním proti ďalším dvom závažným ochoreniam - záškrtu a tetanu. Lekári odporúčajú začať s očkovaním v dojčenskom veku.

Vakcína pozostáva zo série piatich injekcií, ktoré sa zvyčajne podávajú deťom v tomto veku:

• 2 mesiace
• 4 mesiace
• 6 mesiacov
• 15 až 18 mesiacov
• 4 až 6 rokov

Diagnostika čieného kašľa

Diagnostikovať čierny kašeľ v jeho počiatočnom štádiu môže byť ťažké, pretože príznaky a symptómy sa podobajú príznakom iných bežných respiračných ochorení, ako je prechladnutie, chrípka alebo bronchitída.

Niekedy môžu lekári diagnostikovať čierny kašeľ jednoducho tým, že sa opýtajú na príznaky a vypočujú si kašeľ. Na potvrdenie diagnózy môžu byť potrebné lekárske testy. Takéto testy môžu zahŕňať:

• Kultiváciu a test z nosa alebo hrdla. Lekár vám odoberie výter alebo odsáva vzorku z oblasti, kde sa stretáva nos a hrdlo (nosohltan). Vzorka sa potom skontroluje na prítomnosť baktérií čierneho kašľa.
• Krvné testy. Môže vám byť odobratá vzorka krvi a odoslaná do laboratória na kontrolu počtu bielych krviniek, pretože biele krvinky pomáhajú telu bojovať proti infekciám, ako je napríklad čierny kašeľ. Vysoký počet bielych krviniek zvyčajne naznačuje prítomnosť infekcie alebo zápalu. Ide o všeobecné vyšetrenie, ktoré nie je špecifické pre čierny kašeľ.
• Röntgenové vyšetrenie hrudníka. Lekár vám môže nariadiť röntgenové vyšetrenie, aby skontroloval prítomnosť zápalu alebo tekutiny v pľúcach, ktoré sa môžu vyskytnúť, keď zápal pľúc skomplikuje čierny kašeľ a iné infekcie dýchacích ciest.

Liečba čierného kašľa

Tak ako pri iných bakteriálnych infekciách, aj pri liečbe čierneho kašľa je potrebné nasadiť antibiotiká. Je dôležité začať podávať antibiotiká čo najskôr. Je to preto, že majú rôznu účinnosť v rôznych štádiách čierneho kašľa:

• V 1. fáze čierneho kašľa, keď sú príznaky ešte mierne, sú antibiotiká veľmi účinné a výrazne urýchľujú celú liečbu a zotavenie.
• Vo fáze 2 čierneho kašľa antibiotiká nemajú schopnosť potlačiť záchvaty kašľa, ale môžu znížiť nákazlivosť ochorenia. Aj keď sa začne antibiotická liečba čierneho kašľa, pacient musí byť izolovaný najmenej 5 dní. V prípade čierneho kašľa tento typ karantény chráni ostatných v čase, keď nákazlivosť ešte nie je dostatočne potlačená. Ak sa infekcia nelieči, pacient by mohol šíriť čierny kašeľ niekoľko týždňov.

Antibiotiká na čierny kašeľ lekár zvyčajne vyberá zo skupiny makrolidov. Baktéria Bordetella pertusis si našťastie nevytvára rýchlo rezistenciu na tieto antibiotiká. V zahraničí je však možné nakaziť sa rezistentnými kmeňmi baktérie čierneho kašľa, liečba potom môže byť ťažšia.

Odhalí CRP test čierny kašeľ?

Hladina C-reaktívneho proteínu je jednoduchým a účinným markerom bakteriálnych infekcií. Môže preto dať odpoveď na otázku, či sa majú podať antibiotiká alebo nie. Test CRP však v prípade čierneho kašľa nemá dostatočnú výpovednú hodnotu, preto lekár na stanovenie diagnózy používa kultiváciu Bordetella pertusis z výteru od pacienta, stanovenie baktérie pomocou PCR alebo stanovenie protilátok proti tomuto pôvodcovi v krvi pacienta. Vysoký CRP pri čiernom kašli však môže upozorniť, že v oslabenom organizme sa rozvíjajú iné sekundárne infekcie.

Očkovanie proti čiernemu kašľu - anamnéza a súčasnosť Očkovanie proti čiernemu kašľu - anamnéza a súčasnosť
Bez antibiotickej liečby a očkovania boli rizikové skupiny pacientov v minulosti ohrozené čiernym kašľom. Dnes sa čierny kašeľ často považuje za ochorenie minulosti. V skutočnosti však nikdy úplne nevymizol. Ľudia, ktorí majú aktívne očkovanie proti čiernemu kašľu, môžu ochorenie prekonať s miernym priebehom a často úplne nepozorovane. V úvodzovkách povedané, čierny kašeľ si teda môžeme počas života niekoľkokrát zopakovať.

Očkovanie detí proti čiernemu kašľu

Očkovanie proti čiernemu kašľu u nás patrí medzi povinné očkovania. Základná očkovacia schéma zahŕňa 3 dávky vakcíny, ktoré deti dostávajú v rámci hexavakcíny približne do konca 1. roku života:

• prvá dávka sa podáva od 9. týždňa,
• druhá dávka približne vo veku 4 mesiacov a
• tretia dávka približne v 10. mesiaci.

Deti potom dostanú kontrolné očkovanie vo veku 6 rokov a druhé očkovanie vo veku 13 rokov. Toto druhé očkovanie sa na Slovensku zaviedlo od roku 2010 na základe dlhodobého monitorovania chorobnosti na čierny kašeľ. Proti čiernemu kašľu sa očkuje jednou dávkou vakcíny.

Očkovanie dospelých proti čiernemu kašľu

Dospelí musia dodržiavať vlastnú očkovaciu schému. Niekedy na očkovanie zabudnú. Posilňovacia dávka očkovania proti čiernemu kašľu sa odporúča pre každého dospelého aspoň raz za život. Dospelí môžu mať prospech z posilňovacieho očkovania kombinovanou vakcínou proti čiernemu kašľu a tetanu. Ideálne z hľadiska načasovania je potom obdobie, keď sa človek plánuje stať rodičom. Okrem rodičov sa očkovanie proti čiernemu kašľu odporúča aj ľuďom, ktorí v rámci svojej profesie pracujú s malými deťmi. Zvyčajne sa v takomto prípade odporúča pravidelné očkovanie po 10 rokoch.

Očkovanie tehotných žien proti čiernemu kašľu

Význam očkovania proti čiernemu kašľu v tehotenstve sme už načrtli. Tehotná žena môže byť očkovaná medzi 27. a 36. týždňom tehotenstva. Protilátky, ktoré si vytvorí vďaka aktívnej imunizácii, potom budú chrániť novorodenca proti čiernemu kašľu počas prvých mesiacov. Znamená to ochranu novorodenca v období, keď je najviac ohrozený čiernym kašľom a sám ešte nemôže dostať vakcínu.

Očkovacie látky proti čiernemu kašľu

V súčasnosti sa proti čiernemu kašľu používajú acelulárne vakcíny. Ide o veľmi šetrný typ vakcíny, ktorý má 85 % účinnosť. Acelulárne vakcíny proti čiernemu kašľu boli u nás prvýkrát použité v roku 2003.

Predtým boli proti čiernemu kašľu k dispozícii aj bunkové vakcíny, ale postupne sa prešlo na acelulárne vakcíny, ktoré sú veľmi šetrné aj za cenu toho, že predtým používané očkovanie proti čiernemu kašľu malo vyššiu účinnosť a získaná imunita po očkovaní trvala dlhšie. Bunková vakcína nie je v našej krajine registrovaná od roku 2009.

Odkedy je očkovanie proti čiernemu kašľu široko používané?

Očkovanie proti čiernemu kašľu sa u nás začalo v roku 1958. V tom čase boli očkované všetky deti do 6 rokov, takže očkovaní boli aj ľudia narodení v roku 1953 a neskôr. Vplyv očkovania na výskyt čierneho kašľa bol obrovský. Kým v roku 1956 bolo zaznamenaných 520,5 prípadov čierneho kašľa na 100 000 obyvateľov (v absolútnych číslach to bolo viac ako 49 000 pacientov a započítavali sa len prípady s vtedy potvrdenou infekciou bez možnosti stanovenia PCR!"), v 80. rokoch už bolo hlásených 0,1-0,3 prípadov čierneho kašľa na 100 000 obyvateľov.

Prečo sa počet prípadov zvyšuje? Prečo sa počet prípadov zvyšuje?

Počet prípadov čierneho kašľa u nás nikdy neklesol na 0. Je to spôsobené priebehom ochorenia aj vakcínou. Keďže pacient s čiernym kašľom si nemusí byť vedomý svojej diagnózy, môže infekciu dlho šíriť. Vakcína proti čiernemu kašľu je potom účinná na 85 % a ani ona, ani prekonanie ochorenia nezabezpečujú celoživotnú imunitu.